VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁVPREAMBULAVo vedomí,že uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodcudziteľných práv členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete,ženeuznanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom, ktoré urážajú svedomie ľudstva, a že vybudovanie sveta, v ktorom ľudiazbavení strachu anúdze sa budú tešiť slobode prejavu a presvedčenia, bolovyhlásené za najvyšší cieľ ľudstva,že je nutné, aby sa ľudské práva chránili zákonom, ak nemá byť človek donútený uchýliť sa, až keď všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku,že je nutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi, že národyOrganizácie Spojených národov zdôrazniliv Charte znovu svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti,v rovnaké práva mužov ažien, že sa rozhodlipodporovať sociálny pokrok a vytvoriť lepšie životné podmienky voväčšej slobode,že členské štáty prevzali záväzok zaistiť v spolupráci s Organizáciou Spojených národov všeobecné uznávanie a zachovávanie ľudských práv a základných slobôd aže rovnaké chápanie týchto práv a slobôd má nesmierny význam pre dôslednésplnenie tohto záväzku,vyhlasujeVALNÉ ZHROMAŽDENIEtúto Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, snažil vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám a zaistiť postupnými opatreniami vnútroštátnymi i medzinárodnými ich všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie ako medzi ľudom členských štátov samotných, tak medzi ľudom území, ktoré sú pod ich správou. Článok 1 Všetci ľudiasa rodia slobodní a sebe rovní, v ich dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom asvedomím a majú navzájom konaťvduchu bratstva. Článok 2 Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez ohľaduna rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostnýalebo sociálnypôvod, majetok, rodalebo inépostavenie.Žiaden rozdiel sa nebude robiť na základepolitického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba patrí, či je to krajina alebo územie nezávislé, poručnícke, nesamosprávne alebo podrobené akémukoľvekinému obmedzeniu suverenity. Článok 3 Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. Článok 4 Nikto nesmie byť držanýv otroctve alebo vnevoľníctve, všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané. Článok 5 Nikto nesmie byť mučený alebo podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Článok 6 Každý má právo, aby bol všade uznávaný jeho právny status. Článok 7 Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvekdiskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti akémukoľvekpodnecovaniu k takej diskriminácii. Článok 8 Každý má právo na účinnú ochranu príslušnými vnútroštátnymi súdmi proti činom porušujúcim základné práva, ktoré mu priznáva ústava alebo zákon. Článok 9 Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, zadržanýalebo vyhostený. Článok 10 Každý má rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutýnezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o akomkoľvektrestnom obvinení, vznesenom proti nemu. Článok 11 (1) Každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo, aby bol považovanýza nevinného, kýmnie je zákonným postupom dokázaná jeho vina vo verejnom procese, pri ktorom malvšetky záruky nevyhnutné na jeho obhajobu.(2) Nikto nesmie byť uznaný vinným zo spáchania akéhokoľvek trestného činu spočívajúceho vkonaní alebo opomenutí, ktoré v čase, keďbolospáchané, nebolo trestným činompodľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva. Rovnako nesmie byť uložený ťažší trest akotrest, ktorý mohol byť uložený v čase, keď bol trestný čin spáchaný. Článok 12 Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. Článok 13 (1) Každý má právo slobodnesa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko vkaždom štáte.(2) Každý má právo opustiť ktorúkoľvekkrajinu, i svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny. Článok 14 (1) Každý má právo vyhľadať azískať viných krajinách azyl pred prenasledovaním.(2) Toto právo nemožnouplatňovať v prípade stíhania začatého na základenepolitických trestných činov alebo na základečinov, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. Článok 15 (1) Každý má právo na štátnu príslušnosť. (2) Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojej štátnej príslušnosti, ani práva svoju štátnu príslušnosť zmeniť. Článok 16 (1) Muži a ženy, ktorídosiahli plnoletosť, majú právo bezobmedzenia z dôvodov rasovej, národnostnej alebo náboženskej príslušnosti,uzavrieť manželstvo a založiť rodinu. Majú nároknarovnaké právana uzavretie manželstva, rovnaké práva počas manželstva aj pri jeho zrušení. (2) Manželstvo môže byť uzavreté len so slobodným a riadnymsúhlasom nastávajúcich manželov.(3) Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu tak zo strany spoločnosti,ako aj štátu. Článok 17 (1) Každý má právo vlastniť majetok sám, rovnako ako ajspolu s inými. (2) Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku. Článok 18 Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňaaj sloboduzmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako ajslobodu prejavovať svoje náboženstvosúkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. Článok 19 Každý má právo na slobodu presvedčenia aprejavu,toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedčenie a zahŕňaprávo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky všetkýmiprostriedkami a bez ohľadu na hranice. Článok 20 (1) Každému je zaručená sloboda pokojného zhromažďovania a združovania sa. (2) Nikto nesmie byť nútený, aby bol členom nejakého združenia. Článok 21 (1) Každý má právo, aby sa zúčastnil na správesvojej krajiny, buď priamoalebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov. (2) Každý má právo vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny. (3) Základom vládnej moci je vôľa ľudu, táto vôľa mábyť vyjadrená vpravidelných ariadnych voľbách, na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo iným rovnocenným postupom zabezpečujúcim slobodu hlasovania. Článok 22 Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie anárokna to, aby mu boli národným úsilím ajmedzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaručenéhospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodnýrozvoj jeho osobnosti. Článok 23 (1) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu prednezamestnanosťou. (2) Každý má bez akejkoľvek diskriminácie nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. (3) Každý pracujúci má právo na spravodlivú a primeranúodmenu, ktorá zabezpečujejemu samému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti, a doplnená,v prípade potreby, inými prostriedkami sociálneho zabezpečenia. (4) Každý má právo na ochranu svojich záujmov zakladať odborové organizácie a pristupovať k nim. Článok 24 Každý má právo na odpočinok azotavenie, na rozumné vymedzenie pracovných hodín a pravidelnej platenej dovolenky. Článok 25 (1) Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zabezpečiť jemu ijeho rodinezdravie ablahobyt, vrátane stravy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti, ako aj potrebných sociálnychslužieb,má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastaliza okolností nezávislých od jeho vôle. (2) Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či už narodené v manželstvealebo mimo neho, majúrovnakú sociálnu ochranu. Článok 26 (1) Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie je bezplatné,aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností. (2) Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. Má napomáhať k vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a priateľstvu medzi všetkými národmi a všetkými rasovými i náboženskými skupinami, ako aj rozvoju činnosti Organizácie Spojených národov nazachovanie mieru.(3) Rodičia majú prednostné právo vybraťdruh vzdelania, ktorý bude poskytnutý ich deťom. Článok 27 (1) Každý má právo slobodne sa zúčastňovaťna kultúrnom živote spoločnosti, mať potešenie zumenia a zúčastniť sa na vedeckom pokroku ana jeho výdobytkoch. (2) Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby. Článok 28 Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by sa práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii uskutočňovali vplnom rozsahu. Článok 29 (1) Každý má povinnosti voči spoločnosti, iba v nej môže slobodne a plne rozvinúť svoju osobnosť. (2) Vo výkone svojich práv aslobôd je každý podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k zabezpečeniu náležitéhouznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k uspokojeniu spravodlivých požiadaviek morálky, verejného poriadku a všeobecného blaha v demokratickej spoločnosti. (3) Výkon týchto práv a slobôd nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. Článok 30 V tejto deklarácii sa nesmie nič vykladať tak, aby to oprávňovalo akýkoľvek štát, skupinualebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.